5. júla 2021 sa v sídle Collegium Humanum uskutočnila druhá edícia vedeckej konferencie „Mládež v časoch pandémie“.
Prvá edícia konferencie, ktorá sa uskutočnila v roku 2020, mala stricte odborný charakter čo do účasti expertov. Teraz však nadišiel čas na hlas študentov. Prvotný sociologický charakter výskumov bol rozšírený o psychologický blok a angažovanosť študentov Collegium Humanum priniesla dôležité výsledky v problematike fungovania mládeže v situácii sociálnej izolácie.
Konferencia bola založená na autorských kvantitatívnych a kvalitatívnych výskumoch (spolu 199 respondentov), ktoré v psychologickej časti koordinovala dr Emilia Samardakiewicz-Kirol, a v sociologickej časti dr. Bartosz Łukaszewský, ktorý celý cyklus vymyslel.
Túto udalosť svojim úvodným slovom otvorili JM rektor Collegium Humanum prof. dr. hab. Paweł Czarnecký a koordinátori výskumov – dr Emillia Samardakiewicz-Kirol a dr. Bartosz Łukaszewský.
Študentky Collegium Humanum: Magdalena Nowicka, Wiktoria Krzan a Anna Domaradzka predstavili referát pod názvom: Štýly vysporiadania sa so stresom medzi študentmi počas pandémie COVID-19, založený na výskumoch, ktoré realizoval Vedecký krúžok študentov Collegium Humanum psychológie PRAKSIS. Výsledky psychologického komponentu výskumov dokazujú, že jedným z hlavných stresových činiteľov dištančného štúdia je strach pred návratom do prezenčnej formy. Medzi študentmi prvých ročníkov je to nedostatok skúseností s prezenčnou formou bežného vzdelávacieho poriadku a často tiež kontakt s univerzitou len sieťovou formou.
Študentky Oliwia Owczarzak (Collegium Humanum/Varšava) a Monika Niedźwiecka (Collegium Humanum/Rzešov) predstavili pod vedením dr. Bartosza Łukaszewského výsledky sociologického výskumného projektu pod názvom: Adaptačné stratégie študentskej a subkultúrnej mládeže v časoch pandémie, ktorý bol realizovaný formou individuálnych rozhovorov (IDI) so študentmi 6 domácich vysokých škôl a účastníkmi aktivít Mládežníckeho klubu „Alternatywa“ vo Varšave. Pandémia v značnom stupni obmedzila rozsah interakcie subkultúrnej mládeže, ako aj mládeže ohrozenej marginalizáciou a sociálnym vyčlenením, avšak neoslabila mentálnu súdržnosť týchto mládežníckych podkategórií. Študenti zas uvádzali priame interakcie so známymi hoci široko chápaná sociálna izolácia vplývala na trvalé oslabenie mentálnej súdržnosti a svojskú kolísavosť ich nálad.
Všetkým študentom podieľajúcim sa na realizácii výskumov gratulujeme k ich angažovanosti!
